Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy nazývame fašiangy. O tradíciách a zvykoch počas fašiangov, sme sa rozprávali so žiakmi školského internátu.
Predtým však dostali za domácu úlohu povyzvedať u starých rodičov, aké zvyky a tradície sa zachovávali v ich rodnej dedine, alebo v okolí počas fašiangov. Dozvedeli sme sa veľmi veľa zaujímavých informácií. Žiaci zistili, že počas fašiangov prevládala bujará zábava, organizovali sa svadby a zabíjačky.K sprievodným znakom všeobecnej veselosti patrili rozmanité masky, fašiangové sprievody i praktiky magicko-prosperitného charakteru.
Slobodná mládež si vo svojich kúdeľných domoch pripravovala hostinu. Kým dievčence mali na starosti stravovanie, mládenci zase pijatiku a zjednávali muzikantov. Jedlo, ktoré nesmelo chýbať v tomto čase boli „krepľi“ (Michalovce, Sečovce, Trhovište), alebo „čeregi“ (Trebišov).
Zo spomienok starých rodičov sme sa dozvedeli, že neodmysliteľnou súčasťou fašiangov boli aj tradičné fašiangové hry, v rámci ktorých boli predvádzané rôzne magicko-rituálne úkony. V niektorých regiónoch sa na poslednej fašiangovej zábave predvádzalo symbolické pochovávanie basy. Obdobie veľkonočného pôstu začalo dňom, ktorý aj teraz poznáme pod názvom Popolcová streda, alebo Škaredá streda.
Pôst mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Veľkonočný pôst sa končí Veľkým piatkom.
Ing. Anna Kapitanová, vychovávateľka