Láska v každom dychu
Nela Roháčová
Láska nie je len šepot v noci,
nie je len bozkom na líci,
je v rannej káve, v lúči slnka,
v úsmeve, čo svetlo vracia.
Nie je len v sľuboch, čo vietor odnesie,
nie je len v slovách, čo srdce roznietia,
je v tichu dvoch duší blízko seba,
v tom, že ti druhý dá, čo treba.
Láska je v dlaniach, čo teplo chránia,
v pohľadoch plných tajných prianí,
v kvapkách dažďa na starom okne,
v túžbe, čo v srdci ticho tlkoce.
Láska je nekonečný príbeh v nás,
nie vždy má krídla, no stále má hlas,
volá nás, vedie, bolí, i lieči,
horí jak plameň v búrke, v tichu je večný.
Je v dotyku, v nádeji, v drobných gestách,
v tanci dvoch tieňov na mesačných cestách.
Je v každom nádychu, v každom kroku,
v šťastí i smútku, v každom roku.
Nech láska v srdciach večne planie,
v radosti, v slzách, v každom ráne,
nech spája duše, svetlo rozdáva,
veď v láske vždy žije pravá záchrana.
Nech láska žiari jak hviezdy v noci,
nech spája srdcia v nehasnúcej moci.
Nech v náručí šepká príbehy tiché,
kde bolesť sa stratí a sny sú liché.
Nech je to pohladenie v dňoch, keď prší,
nech v teplej dlani ten druhý spočinie,
nech v každom bozku svet sa zamyká,
a čas v objatí naveky zaniká.
Nech horí jak plameň, čo nepáli,
nech lieči rany, čo svet nám pripravil.
Nech žije v pohľadoch, v dotykoch perí,
nech láska neumrie – kým ľudia dýchajú spolu, aj v nebi.
